Dáta z trhu práce

Hodinová cena práce na Slovensku dosiahla v roku 2025 úroveň 19,8 € — zhruba na úrovni Česka. Priemer EÚ je 34,9 €, teda Slovensko je len na 57 % európskeho priemeru. Rakúsko či Nemecko sú vyše dvojnásobne drahšie.

Lacná práca prestala byť konkurenčnou výhodou regiónu. Firmy, ktorých model stál na nízkej mzde, dnes o ľudí súťažia podmienkami, organizáciou práce a kvalitou náboru — nie cenou.

Medián disponibilného príjmu na obyvateľa je na Slovensku 11 433 jednotiek kúpnej sily (PPS) ročne — najnižší zo všetkých krajín EÚ. Priemer EÚ je takmer dvojnásobný (21 253). Aj Maďarsko či Česko sú na tom lepšie.

Po zohľadnení cien zostáva ľuďom na Slovensku najmenej v celej EÚ. Tlak na mzdy preto neutíchne — a s ním aj cena chyby pri nábore. O to viac sa oplatí obsadiť pozíciu správne na prvýkrát.

Za posledný rok zmenilo zamestnanie len 13 % ľudí a trend klesá. Aktívne si nové miesto hľadá iba 14 %. Väčšina by zvážila odchod až pri náraste mzdy o 20 – 30 %. Vhodní ľudia tak ostávajú aj na miestach, kde dlhodobo stagnujú.

Nízka fluktuácia škodí aj firmám — najlepších na kľúčové pozície inzerát nevyloví, sú pasívni a spokojní akurát tak, že sa im nechce meniť. Získate ich len cieleným oslovením s ponukou reálneho posunu, nie tej istej práce inde.

76 % vzdelávacích aktivít vo firmách je povinných (54 % zo zákona, 22 % nariadených centrálou) a len 24 % je dobrovoľných. Pritom najčastejším dôvodom, prečo sa ľudia učia, je prechod k zaujímavejšej práci a lepšia perspektíva (44 %).

Compliance školenia nikoho neudržia ani neposunú. Rast a lojalitu ťahá to nepovinné, cielené na kariéru. Kto prepojí vzdelávanie s reálnym posunom ľudí, získa silnejší tím a dôvod, prečo u neho ostať.

Vekom 50 – 63 rokov dnes patrí 29 % produktívnej populácie Slovenska — vyše milióna ľudí. A podiel rastie — do roku 2035 to bude 36 %, do roku 2045 až 38 %. Pracovnej sily zároveň celkovo ubúda.

O tom, či ľudí udržíte v práci dlhšie, sa rozhoduje už pri päťdesiatnikoch. Firmy, ktoré filtrujú kandidátov podľa veku, si samy zmenšujú trh. Pozícia pre absolventa nie je len pre dvadsiatnikov.

Miera nezamestnanosti na Slovensku je 5,6 % (marec 2026) — pod priemerom EÚ (6,0 %). To je však len podiel nezamestnaných z tých, čo prácu aktívne hľadajú. Miera zamestnanosti (podiel pracujúcich vo veku 20 – 64 rokov) je 78,1 % — teda takmer 22 % ľudí v produktívnom veku nepracuje a väčšina z nich ani prácu nehľadá (študenti, opatrujúci, predčasné dôchodky, ekonomicky neaktívni).

Toto je dôvod, prečo „nízka nezamestnanosť" neznamená dostatok kandidátov. Voľný rezervoár nie je medzi nezamestnanými — je medzi neaktívnymi a pasívnymi. Tých inzerát neosloví; treba ich vyhľadať a aktívne osloviť.

Podľa štúdie Anthropic by AI teoreticky zvládla 94 % administratívnych a 96 % IT úloh — no reálne dnes pokrýva 42 %, resp. 32 %. Pri práci v teréne, zdravotníctve, výrobe či remeslách je potenciál aj využitie nízke. Firmy na Slovensku pritom vidia AI ako najreálnejšie riešenie nedostatku ľudí (51 %).

AI uvoľní kapacity hlavne v administratíve a analýze — a tým môže časť dopytu po ľuďoch utlmiť. Kľúčových ľudí v teréne, výrobe a zdravotníctve však nenahradí. Plán náboru stavajte na tom, čo AI reálne nezvládne.

Aktuálnu ekonomickú situáciu hodnotí pozitívne len 9 % slovenských firiem — v Česku rekordných 52 %. Zlepšenie do piatich rokov očakáva na Slovensku iba 12 % firiem a 56 % je už v krízovom režime alebo čaká finančné komplikácie (v Česku 25 %).

Pod tlakom firmy šetria a brzdia nábor aj investície. Práve preto je dnes každé voľné miesto drahšie nechať neobsadené — a zlý výber ešte drahší. V neistote sa oplatí spoľahnúť na overený proces, nie na náhodu.

Za najdôležitejšie pre úspech firmy považujú slovenskí manažéri ekonomickú motiváciu (40 %) — firemnú kultúru a zmysel len 21 %. V Česku je to presne naopak — kultúra a zmysel 33 %, ekonomická motivácia 27 %.

Pod tlakom prežitia ustupujú na Slovensku mäkšie faktory do úzadia. Lenže talenty sa len peniazmi dlhodobo neudržia — o tom, kto ostane a kto odíde, rozhoduje uznanie, zmysel a férové vedenie. To je najlacnejšia konkurenčná výhoda, ktorú firma má.